stars
stars
 

 

 
 

Bratislava – Zašlá sláva… Čo s tým?

 

 

Dnešný príspevok som sa rozhodol napísať na základe mojich troch včerajších nezávislých rozhovoroch, ktoré sa skončili témou zašlá sláva Bratislavy.

Som rodený Bratislavčan(v minulosti Pressburg), milujem svoje mesto, vyrastal som tu, študoval a teraz tu aj pracujem. Čím som starší tým viac sa zamýšlam nad vecami, ktoré sa v našom meste dejú, prečo naše mesto chradne, prečo je take sivé, neútulné a prečo už nemá svoju zašlú slávu. Osobne mám rád modernu a dobré skombinovanie starého s novým, ale pri prezeraní starých fotografií Bratislavy mi je do plaču, čo všetko sme si zbúrali, zničili, či zanedbali. Taktiež ma mrzí, že v podstate centrum nášho prestalo pulzovať životom takým ako ho poznám z rozprávania mojej matky, strýka, či dedka. Ľudia sedávali v kaviarničkach, stretávali sa v starom centre, na nábreži, komunikovali medzi sebou, preberali dianie v meste a hlavne zaujímali sa o svoje mesto. Dnes bohužial aj podaktorí moji kamaráti si idú do centra sadnúť a považujú tu v podstate za sviatok. Nemožem povedať, že by Bratislava bola už „úplne mŕtve“ mesto(stále poznám zopár miest kde to „žije“) ale podľa môjho názoru máme jednoznačne zaradenú spiatočku. Síce sa nám tu stavajú nové budovy, máme nové autá, kopu elektroniky, ALE…. To ALE je podľa mňa odcudzenie sa obyvateľov Bratislavy od vlastného mesta.

Iba pár desiatok kilometrov od nás je mesto, ktoré už pár rokov vyhráva anketu o najlepšie miesto pre život – áno je to Viedeň. Podľa toho, čo som ja počul, tak cca pred 25rokmi bola viedeň špinavé, sivé a neútulné mesto so zašlou slávou(nepripomína Vám to niečo?) na okraji vtedy západného sveta. A pozrite sa ako vyzerá dnes, krásne čisté, zelené mesto, pulzujúce životom(odporúčam navštíviť). Keď sa rozprávam s ľuďmi, či už známimi, kamarátmi alebo klientami, skoro vždy natrafím na odpovede typu: my s tým nič nespravíme, zašlá sláva sa nedá vrátiť, už je iná doba atď atď atď… Podľa mňa sa dá spraviť veľa, dá sa chodiť do centra(nielen do nákupných centier), dá sa chodiť do múzeí, galérií, na výstavy, jednoducho povedané dá sa žiť v našom meste, tak isto ako sa žilo a vďaka novým miestam ešte lepšie. Tak isto sa dá zapájať do debát o budúcom výzore Bratislavy aby sme si nezničili ešte viac pamiatok(alebo aby sme si nepostavili ďalšie nevkusné stavby, tam kde nemajú čo robiť), lebo bez minulosti žiadna ružová budúcnosť nebude. Nemám žiadny presný návod ako vrátiť aspoň trochu hrdosti do nášho mesta, ako skombinovať staré s novým, ako vytvoriť niečo čo sa nazýva metropolou. Ale spoločným úsilím a aspoň malou zmenou myslenia sa nám OBYVATEĽOM Bratislavy určite časom podarí toto všetko vytvoriť.

Do budúcna sa už budem rozpisovať viac o dianí v Bratislave o nápadoch, ktoré budem počuť, čítať, vidieť, či ktoré sa jednoducho ku mne dostanú a budú podľa mňa stáť za to aby sa realizovali, alebo aby sa o nich viedla aspoň širšia diskusia. Taktiež budem písať o miestach, ktoré ožili o budovách, ktoré boli prekrásne zrekonštruované a samozrejme aj o všetkých pozitívach, ktoré naše mesto MÁ.

Ak máte akýkoľvek nápad, námet, jednoducho hocičo o čo by ste sa radi podelili napíšte mi na radovanhorsky@chcemebyvat.sk

Na záver pripájam zopár fotografií STAREJ BRATISLAVY.

RH

 

foto: internet

 

 

Z Wikipedie:

Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, nem. Pressburg, maď. Pozsony („Požoň“), v stredoveku lat. Posonium, historicky Istropolis) je hlavné, najľudnatejšie a rozlohou najväčšie mestomSlovenska. Je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu 457 000 obyvateľov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300, v Bratislavskom krajiokolo 623 000 a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna (pozri Bratislavsko-trnavská aglomerácia a Bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia). Predpokladá sa, že denne do mesta dochádza 150 000 až 200 000 ľudí, teda v bežný pracovný deň sa tu nachádza okolo 650 000 ľudí.

Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá a rôzne úrady. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznámaSlovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.

Bratislava je sídlom viacerých medzinárodných inštitúcií. Od roku 1997 tu sídli Rozvojový fond OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov – United Nations Development Programme for Europe – skr. UNDP Europe. Od roku 2000 je mesto sídlom Medzinárodného vyšehradského fondu – International Visegrad Fund. Na Námestí Slobody sídli Európska rada Svetovej poštovej únie (UPU).

Pred druhou svetovou vojnou sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: nemeckým, maďarským a slovenským.

Bratislava je mesto bohaté na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Mestská pamiatková rezervácia je jedna z najväčších na Slovensku. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Dóm svätého Martina.

Najvýraznejšou modernou stavbou je Nový most na Dunaji, najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou[4]. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby.

Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°10’75 východnej dĺžky, 48°14’90 severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je najväčším mestom Slovenska (mesto Vysoké Tatry má po odčlenení Štrbského plesalen 360,127 km²). Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.

Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave, Chorvátsky Groba Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obecDeutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau.

Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.

Podnebie

Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 9,9°C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo 527,4 mm zrážok.

Časti mesta

Bratislava sa delí na 5 okresov a tie spolu na 17 mestských častí. Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou Podunajské Biskupice, s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť Lamač s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.

Vodné toky

Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi riečka Mláka.

Do Karloveského ramena sa západne od Dlhých dielov vlieva Mokrý potok. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.

Východné svahy Malých Karpát odvodňuje Račiansky kanál, ktorý sa severne od mestskej časti Vajnory spája s vodami Blatiny, ktorá ďalej ústi do Malého Dunaja.

Vodné plochy

V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Štrkovecké jazero a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá aZlaté piesky pri diaľnici D1, Malý Draždiak a Veľký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.

Názov

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Bratislavy

Bratislava získala súčasný názov začiatkom roka 1919. Pred rokom 1918 sa v 19. storočí volala po slovensky Prešporok, Prešpurek alebo zriedkavo Bratislava, Břetislava či Požúň, po maďarskyPozsony, po nemecky Preßburg (súčasným pravopisom Pressburg). V maďarčine sa dodnes prevažne používa názov Pozsony, v nemčine sa dnes používa aj názov Pressburg, aj názov Bratislava.

Bratislava je známa aj pod označeniami Krásavica na Dunaji a Mesto Mieru (titul mestu udelila Svetová rada mieru). Bratislava má aj viacero slangových označení, asi najznámejším je názov Blava, ktorý pravdepodobne vznikol skrátením viacslabičného názvu Bratislava. Napriek pomerne častému používaniu ho niektorí rodení Bratislavčania považujú za hanlivý.

Dejiny

Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od 13. storočia (oficiálne sčítania existujú až od konca 18. storočia) do približne roku 1870 prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch 1850 až 1851 bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59%) Nemcov, 7 586 (17,9%) Slovákov a 3 154 (7,4%) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov.

V roku 1890 prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov.

V roku 1907 tu žilo vyše 70-tisíc obyvateľov, z čoho tretinu tvorili Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, okrem toho ešte Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, a iné národnosti[7].

Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov ríšskymi úradmi evakuovaná do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše, časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov 1945 – 1946, boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom.

Pričlenené a odčlenené obce

Celková rozloha mesta je v súčasnosti 36 758,3 ha.

Rok Rozloha Názov územia Rok Rozloha Názov územia
1278 1780,9 ha mesto s predmestiami 1946 +864,5 ha Dúbravka
1279 +1253 ha Lamač 1946 +644,9 ha Lamač (hranice v prospech Bratislavy)
1280 +514 ha Selendorf 1946 +2870,6 ha Petržalka
1287 +444,2 ha Vydrica 1946 +2194,5 ha Prievoz
1288 +2963,3 ha Krásna Ves 1946 +1751,2 ha Rača
– +943,2 ha Petržalka (mestské majetky) 1946 +1352,9 ha Vajnory
– +1527,5 ha Petržalka (bratislavské hradné panstvo) 1972 +1972,4 ha Čunovo
1525 +2664,6 ha Vajnory (+ Trnávka) 1972 +2429,1 ha Devínska Nová Ves
1851 -1352,9 ha Vajnory (okrem Trnávky) 1972 +2051,9 ha Jarovce
– -644,9 ha Lamač (zaniknuté osady pripadli Bratislave) 1972 +4177,5 ha Podunajské Biskupice
– -2870,6 ha Petržalka 1972 +2556,8 ha Rusovce
1943 +1022 ha Karlova Ves 1972 +967,7 ha Vrakuňa
1946 +1441,5 ha Devín 1972 +3238,5 ha Záhorská Bystrica

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie obyvateľstva

Národnostné zloženie z roku 2001:

Náboženské zloženie obyvateľstva

Náboženské zloženie obyvateľstva (v roku 2001):

Bratislava je sídlom dvoch katolíckych biskupstiev – pre veriacich latinského i byzantsko-slovanského obradu. 30. januára 2008 bola zriadená Bratislavská gréckokatolícka eparchia (vznikla vyčlenením z Prešovskej eparchie, katedrálnym chrámom je Chrám povýšenia vznešeného a životodarného Kríža) a o dva týždne neskôr, 14. februára 2008, Bratislavská rímskokatolícka arcidiecéza (vznikla vyčlenením z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, katedrálnym chrámom je Dóm svätého Martina). Bratislava je aj sídlom biskupstva Evanjelickej cirkvi a. v. Svoje ústredie tu majú aj viaceré ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti.

Vývoj počtu obyvateľstva

V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory,Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce.

Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby.

Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta.

V súčasnosti (2012) má Bratislava 462 603 obyvateľov, čo je najviac v histórii mesta.